Babs prebudili prvé ranné lúče letného slnka. Vstala z dedkovej leňošky a svet sa jej zakrútil pred očami. “Fúha! To z toho tepla. Alebo z toho podivného sna,” premýšľala nahlas, “snívalo sa mi o krásnych modrých kvetoch a o obrovskej bielej príšere. Vyzeralo to tak skutočne.”
Spomenula si na červené vtáky, ktoré sa v jej sne veselo preháňali po oblohe. Načrela do zadného vrecka nohavic a vytiahla v z neho sýto červené pierko. To predsa vôbec nedáva zmysel!
Hlava sa jej od úžasu ešte viac zakrútila. Na stolíku pred ňou si všimla deduškov zápisník. Možno tam nájde vysvetlenie. Otvorila ho a na jednej z prvých strán objavila rozmazaným písmom napísané:
Mená dvoch priateľov boli začiernené. Deduško si dal záležať aby ich nikto neprečítal. Babs to prekvapilo, veď v jeho príbehoch to boli hrdinovia, ktorí mu neraz zachránili život. Zalistovala v zápisníku aby zistila viac. A vtom zbledla ako stena. Vyvaľovala oči na nákres obrovského bieleho stvorenia. Presne toho, ktoré pred chvíľou videla vo svojom sne. Prečítala si jeho opis:
Babs sa nesúhlasne zamračila. Hlúposť! To čudo nevyzeralo ani trochu milo. Ale ako je možné, že sa mi snívalo o stvorení z deduškovho zápisníka? Až doteraz som o žiadnych bambúchoch nepočula. Vôbec tomu nerozumiem. Iba žeby…čo ak to nebol iba sen.
Zvedavosť jej nedala. Musí si okuliare opäť nasadiť. Jedine tak zistí pravdu. Prešla k deduškovej knižnici a prezrela si jeho vynálezy. Bude potrebovať niečo, čo ju ochráni pred tou nebezpečnou príšerou. Nakoniec si do vrecka vložila malú, ale veľmi silnú harpúnu. Spomenula si ako jej deduško kedysi ukazoval akým spôsobom namieriť a vystreliť šíp na povraze. Strielali vtedy na terče pripevnené na konároch stromov. Také niečo by mohlo stačiť.
Chytila do ruky okuliare, zhlboka sa nadýchla a nasadila si ich na tvár. Pre istotu rýchlo zatvorila oči. Opäť pocítila ako padá niekam veľmi hlboko až kým si neuvedomila, že má pod sebou studenú zem. Opatrne otvorila oči. Srdce sa jej šialene rozbúšilo. Bolo to skutočné! Sedela medzi kríkmi a cez ich husté konáre videla lúku posiatu modro žiariacimi kvetmi. Slnko tu už zapadlo a celú lúku osvetľovala velikánska biela vatra. To chlpaté biele stvorenie sedelo pri nej.