Babs potichúčky vyšla spomedzi kríkov. Obrovský tvor ju okamžite zbadal a začal na ňu zúrivo mávať. Prosím, nezjedz ma. Zmeravela od strachu. Vo vačku silno zvierala harpúnu.
„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť.“ ozvalo sa prenikavým hlasom stvorenie. „Som rád, že si v poriadku.“
Babs si ho chvíľu neveriacky premeriavala. V očiach mal skytý velký smútok, no i tak bol jeho pohľad láskavý. Babs sa rozhodla dôverovať mu. Veď jej to radil aj deduško vo svojom zápisníku.
„To nič.“ odpovedala a prisadla si k vatre. Zhlboka sa nadýchla teplého vzduchu a pocítila nečakaný pokoj.
„Ty si bambúch?“ spýtala sa opatrne.
„Bambúch Momo.“ predstavil sa tvorček stručne a ďalej ticho pozeral do bielych plameňov.
„Čítala som o vás v deduškových príbehoch.“ prehovorila po chvíli dievčina. „Ja som jeho vnučka Babs. Babs Brumanová.“
Momo sa na ňu usmial a zdvihol veľkú tlapu aby jej zakýval na zoznámenie. No nepovedal nič, len ďalej neprítomne pozeral do ohňa.
„Myslím, že môjmu dedkovi na vás veľmi záležalo. Chcel vás chrániť.“ povedala, no pre istotu sa rozhodla o starom otcovi a o svojom svete viac nehovoriť. Určite by si o nej Momo pomyslel, že je blázon, keby mu povedala celú pravdu.
„Veľa ľudí čo nás chcelo chrániť sa nakoniec obrátilo na stranu zla,” prehovoril konečne tvorček. “Zlodej duší platí svojim služobníkom za bambúchov niekoľko tisíc toliarov naviac. Naše duše sú jedny z najčestnejších, preto po nás Temný Pán tak túži. Mortani sa dlho predbiehali aby nás všetkých dolapili a mohli nás predať svojmu Pánovi. Ja jediný som ešte ostal na slobode.“
Momo sa nachvíľu odmlčal a potom sa svojimi veľkými ligotavými očami zadíval na Babs.
„Vieš, mal som sen, ktorý mi predpovedal, že si po mňa prídu zlé slimáky. Aj oni patria k Mortanom. Čoskoro ma odvedú do zajatia. Cítim to.“
„To nedovolím“ skríkla ustarane Babs.
Niet divu, že je taký smutný. Všetkých jeho kamarátov a rodinu zajali akýsi zlí Mortani, aby ich mohli predať Zlodejovi duší. Netušila čo za netvora to môže byť, no už len to samotné meno - Zlodej duší - v nej vyvolávalo strach. Momo sa ho očividne obával tiež.
„Všetko bude tak ako má byť.“ usmial sa na Babs bambúch a ona mu jeho úsmev opätovala.
„Ako si vedel, že ja ti nechcem ublížiť?“ spýtala sa dievčina.
„Stačí sa rozhliadnuť okolo. Modravky sa sa rozžiaria len keď je na blízku niekto z Dobrých.“ ukázal na lúku posiatu malými svietiacimi kvetmi, „Ak by si bola jedna zo Mortanov, skryli by sa pod zem.“
Opäť nastalo dlhé ticho. Babs pochopila, že Momo rozpráva, len keď na to má dôvod. Sedeli teda mlčky pri sebe a bolo im spolu krásne. Akoby obaja našli dlho strateného kamaráta. Dievčina si položila unavenú hlavu na bambúchove mäkké rameno a v duchu premýšľala. Takže toto je to úžasné miesto, kde deduško zažil všetky svoje vzrušujúce príbehy. Zvláštne, nikdy mi žiadnych Mortanov ani Zlodeja duší nespomínal. Mala v hlave toľko otázok. Pripadala si však až príliš unavená na to, aby sa nad nimi ďalej zamýšľala. Zatvorila oči aby si oddýchla. Iba na chvíľočku.