Babs sa zo všetkých síl pokúšala vymaniť zo zovretia malého čierneho tvora. Na svoju veľkosť bol až prekvapivo silný. Tlačil ju k zemi, vyplazoval dlhočizný špicatý jazyk a ostrými drapákmi sa jej nebezpečne približoval ku krku. Musím vymyslieť ako sa z tejto kaše dostať.
„Pozor!“ skríkla Babs a odvrátila tvár, akoby na nich zvrchu niečo padalo. Malého tvora to prekvapilo, otočil sa a na malý moment uvoľnil zovretie. Tá chvíľa stačila na to aby sa Babs natiahla do zadného vrecka nohavíc a navliekla si na ruku široký modrý náramok. Rýchlo priložila ruku k telu toho divného tvora a vystrelila z náramku ľadovú smršť. Podobne ako to robila deduškova zmrazovania sprcha.
Čierne čudo zmeravelo. Celé jeho telo bolo zabalené do hrubej vrstvy ľadu. Babs spopod neho rýchlo vyskočila a prevalila ho na chrbát. Jediné čím mohol tvorček hýbať boli jeho oči a, bohužiaľ, aj ústa.
„Čo si to spravila ty hnusná krpaňa,“ prskal na všetky strany a rozčúlene žmurkal, „okamžite ma pusť lebo uvidíš.“
Babs sa pri tom pohľade nedokázala ovládnuť a nahlas sa rozosmiala.
„Prestaň sa rehotať,“ drkotal zubami, „a okamžite ma rozmraz!“
„To nejde.“ odvetila a pokrčila bezmocne ramenami.
„Ako to myslíš, že nejde?“ zvolal vystrašene tvorček. „Pusti ma teraz hneď!“
„Ja naozaj neviem ako. Mám síce zmrazovací náramok, ale akosi mi nenapadlo, že budem musieť niekedy niekoho odmraziť.“ vysvetlila s úprimným úsmevom Babs. „Chvíľu počkaj, veď rozmrzneš.“
„Čo som ja nejaké mrazené kura?!“ skríkol nezvyčajne vysokým hlasom. „Hneď s tým niečo sprav!“
Dievčina mu venovala len slabý úškrnok a začala zbierať veci, ktoré jej povypadávali z batohu. Čierny tvor celý ten čas nadával a vykrikoval nezmyselné vyhrážky. Napokon si Babs vyhodila batoh na chrbát a s úľavou, že tú príšeru už nebude musieť dlhšie počúvať vykročila na cestu.
„Kam si myslíš, že ideš ty krpaňa? Nikam ťa nepustím, musím ťa dať slimákom aby som dostal moju odmenu!“ vyštekol na ňu nahnevane.
Babs sa naliala krv do hlavy. Ten malý čierny tvor jej už poriadne liezol na nervy.
„Nevolám sa krpaňa ale Babs. Babs Brumanová!“
„Babs Brumanová.“ ironicky ju napodobnil.
Nahnevane vydýchla a škaredo naňho zagánila:
„Nemyslím, že by si si zrovna teraz mohol takto vyskakovať. Dávaj pozor aby som do teba nenapálila ďalšiu vrstvu ľadu. A odkáž tým tvojím slimákom, že za nimi idem sama. Proti mne nemajú šancu.“
Tie slová jej vyleteli z úst skôr ako ich dokázala zaraziť. Sama z nich ostala prekvapená, veď netuší ani len ako slimákov nájde, nieto ešte ako ich porazí.
Čierne stvorenie vycerilo zuby a nepekne sa zarehotalo: „Haha, ty? Je mi síce príšerná zima a asi za chvíľku zamrznem ale toto ma fakt rozosmialo! Taká malá krpaňa proti ukrutánskym slimákom?“
„Viem čo na nich platí!“ zmätene sa bránila Babs.
„Tá tvoja ľadová vec? Moja drahá,“ posmešne odvetil tvorček, „je to síce fakt super hračička ale slimáky už dávno našli spôsob ako sa proti chladu brániť. Veď ich vládca bol porazený mrazom a oni by nikdy nedopustili tú istú chybu dva krát. Sú to tie najúžasnejšie stvorenia! Nikdy ich nikto neporazí!“
Babs s prekvapením pozrela na tvorčeka: „Zdá sa, že toho o slimákoch veľa vieš.“
„Jasné, že viem. Pracujem pre nich. Veľmi dobre platia. Navyše mi sľúbili, že ma jedného dňa vezmú medzi seba. Potom sa budú o mojich hrozitánskych činoch tradovať legendy a Zlodej duší, náš temný pán, konečne uzná moju dokonalosť.“
„Ty a patriť k slimákom?“ vyhŕkla prekvapene dievčina. „Veď si od nich o polovicu menší.“
„Prestaň ty krpaňa,“ rozhneval sa zas tvorček a začal sa nahnevane mrviť, „jedného dňa k nim budem patriť, počuješ? Keby len to! Sám ich porazím a budem lepší ako oni.“
„Veď si hovoril, že sú neporaziteľní.“ podpichla ho.
„Pche. Silou ich nepremôžeš, ale môžeš ich prekabátiť.“ prezradil hrdo tvorček. „A len ja jediný viem ako na to.“
Babs sa zamyslela. Tento čierny tvor má o slimákoch informácie, ktoré by sa mohli hodiť. A veľmi rád sa nimi chváli. Musí ho donútiť aby jej povedal viac.
„Ooo, naozaj? To som nevedela, že mám česť s niekým tak šikovným.“ ozvala sa tým najsladším hlasom.
„Samozrejme, konečne ti to dochádza ty krpňa.“ odvrkol pohŕdavo.
„Ale neverím, že máš aj tú najtajnejšiu informáciu - ako sa dostať do ich úkrytu, k ich väzňom.“ zariskovala Babs.
“Jasné, že viem aj to krpaňa Brumanová. Najťažšie je dostať sa cez hradnú bránu, ale keď si už raz tam, stačí omámiť stráže. Na to postačí trocha ryžového vína. Potom musíš prejsť cez Ulitné bludisko. Drž sa stále vľavo okrem druhej odbočky tam musíš...“ vtom sa tvorček zarazil, „prečo ti to všetko vykladám? Už nepoviem ani slovo.“
Babs sa usmiala. Bola trpezlivá a vedela, že toto čudo dlho potichu nevydrží. Sadla si k nemu na zem, vytiahla bavlnenú handričku a začala si ňou čistiť svoj modrý náramok. Tvorček pri nej neustále vzdychal, vrčal a prskal, až kým od úplného vyčerpania nestíchol úplne. Nakoniec unavene povedal:
„Mimochodom tá tvoja vecička je naozaj super. Zišla by sa mi.“
„Myslíš zmrazovač?“ spýtala sa Babs a zdvihla ruku s náramkom vyššie.
„Čo ja viem ako to voláš.“ odpovedal drzo. „Nauč ma ako si niečo také vyrobiť.“
„To tak určite. Taký malý čert by si s ním len ublížil.“
„Aký som ti ja malý ty...ty...,“ začal sa opäť zlostiť tvorček, „Volám sa Lufo.“
„To znie ako meno pre čerta.“ pousmiala sa Babs.
„Veď hej, patrím k zlým. Moji rodičia sú jedni z najobávanejších Mortanov. Priniesli Zlodejovi duší veľmi veľa dobrých duší a zarobili si tak obrovské peniaze. Aj ja by som chcel byť ako oni a byť bohatý,“ zasníval sa Lufo. „Ale zatiaľ mám tú najnižšiu hodnosť. A toto večné čakanie na zajatcov ma fakt nebaví.“
„Ako to myslíš?“ spýtala sa Babs.
„Odmala som chcel byť špiónom.“ vysvetlil si jej otázku po svojom. „No Temný pán platí len za to, keď mu niekto uloví tvory s čistými dušami. Neuvedomuje si, najcennejšie sú informácie. A tie viem získať ako profík. Som nenápadný, rýchly a všetko sa hneď dozviem. Ako špión by som nebojoval ale vždy nepriateľov oklamal tak, že by na to ani neprišli.“
Babs sa zadívala na zasneného Lufa. Začínal sa jej páčiť. Hovorí síce, že túži po peniazoch a sláve no ešte viac miluje riešiť záhady. V tom sú si veľmi podobní. Možno keby spojili sily, dosiahli by obaja čo chcú.
„Vieš ty čo?“ ozvala sa Babs, „Existuje cesta ako dostaneš od slimákov svoje peniaze a ešte sa staneš aj slávnym.“
Lufo sa na ňu s prekvapením pozrel.
„Odovzdáš ma slimákom a za to dostaneš zaplatené. Ale večer ma pustíš na slobodu aby som mohla zachrániť bambúcha Moma...“
„To tak,“ prerušil ju, „zradiť slimákov! Už nikdy by ma medzi seba nevzali.“
„No a? Ty si predsa lepší ako oni! Predstav si, ako by sa o tebe všade hovorilo, keby sa to podarí! Neohrozený a prefíkaný Lufo premohol veľkých slimákov!“
Lufo prestal protestovať a nachvíľu sa vážne zamyslel: „Aj keby ťa zo žalára dostanem, toho tvojho bambúcha nikdy nevyslobodíš. Slimáky ukrývajú cenných väzňov za niekoľkými nástrahami. Potrebovala by si ohromnú výbavu.“
„To nechaj na mňa.“ usmiala sa, „Pozri, nemáš čo stratiť. Peniaze dostaneš tak či tak a potom ma stačí len pustiť z väzenia. Ak by som neuspela, nikoho ani len nepadne ťa podozrievať. A ak to vyjde, prenechám celú slávu tebe. Sám hovoríš, že prekabátiť slimákov nie je len tak. Určite ťa to preslávi ako dobrého špióna.“
Lufo stále nevyzeral byť presvedčený:
„Moji rodičia by neboli nadšení. Pomáhať dobrým tvorom...a ak by na to prišiel náš pán je po mne…no na druhej strane, počul som, že dnes aj dobrí vynikajúco platia za ochranu a vyslobodzovanie ich druhov. Majú strach...“ zamýšľal sa nahlas čierny tvorček.
„Dobre. Ak uspejeme prezradím ti ako si vyrobiť zmrazovač.“ povedala rozhodne Babs. Trafila do čierneho. Lufovi sa zjavili iskričky v očiach.
„Platí!“ zakričal, práve keď ľadová vrstva sčasti povolila a jemu sa poradilo vyslobodiť ruky z ľadového väzenia. Potriasli si rukami na novu dohodu.